Dnešný svet od nás, žien, očakáva veľa. Máme byť milujúcimi partnerkami, trpezlivými matkami, výkonnými zamestnankyňami, kreatívnymi darkyňami tepla domova a popritom všetkom ešte aj „stále usmiatymi a upravenými“. Niet divu, že sa niekedy večer v posteli cítime ako vybitá batéria, ktorá už ani nevie, ako sa znova nabiť.
Ak máš pocit, že tvoj vnútorný zoznam úloh nikdy nekončí a tvoj dych je krátky a plytký, tento text je pre teba. Zastav sa. Na chvíľu si vydýchni. Si tu správne.

Mnohé z nás majú tendenciu stres vnímať ako osobnú slabosť. „Prečo to iné zvládajú a ja nie?“ pravda je však taká, že to, čo vidíš navonok u ostatných, je často len dobre zvolená maska. Stres nie je znakom toho, že si neschopná. Je to signál tvojho tela a duše, ktorý ti hovorí: „Miláčik, potrebujem pozornosť.“
Naše telá sú biologicky nastavené na starostlivosť a budovanie komunít. Keď sme v strese, nevyplavuje sa nám len známy adrenalín a kortizol, ale aj oxytocín – hormón lásky a puta. To nás podvedome núti starať sa o druhých ešte viac, čím často zabúdame na seba.
Výsledkom je začarovaný kruh: Sme vyčerpané, ale namiesto oddychu pridávame plyn, aby sme nesklamali ľudí okolo nás.
Nemusíš hneď odísť na mesiac do tibetského kláštora (hoci predstava je to lákavá). Pokoj sa skrýva v malých, láskavých rituáloch:
Tvoja hodnota nie je definovaná počtom umytých riadov, vybavených e-mailov ani tým, ako dokonale vyzerajú tvoje deti. Tvoja hodnota spočíva v tom, kým si.
Dovoľ si dnes byť k sebe taká láskavá, aká by si bola k svojej najlepšej priateľke, keby za tebou prišla s plačom. Uvar si bylinkový čaj, obuj si teplé ponožky a odpusť si, že dnes nie je všetko „perfektné“.
Pamätaj: Nemôžeš nalievať z prázdneho džbánu. Aby si mohla rozdávať lásku a svetlo ostatným, musíš najprv doplniť svoje vlastné zdroje.
Dýchaj. Zvládaš to lepšie, než si myslíš.
S láskou
Kouč Barbora